Oči plne strachu

Salima mladá žena ktora pochadza z afganistanu ktora ako mlade dievča stratila rodičov pri bombovom utoku tažko preživala potom dni bolo jej velmi smutno za rodičmi a surodencami ona v ten den v tej chvili bola prave z kamaratkou 

vonku  ked sa to stalo tak to prežila ,predtym detstvo mala pekne ked bol ešte pokoj chvilu v jej krajine ale potom začali sa tvorit skupiny teroristov ktori napadali aj ich obyčajnych ludi ako aj jej rodinu zabili bolo to pre nu strašne potom žila u pribuznych a teraz ked je už dospela sa rozhodla odist z krajiny do europy do nemecka najma bolo to tažke pre nu ale musela odist zo svojej domoviny nedalo sa tam žit každy den utoky strach o život to nebol život ale len akoby čakanie kedy to na nu padne bomba utok to bolo na dennom poriadku ,Salima je krásna ma oči pekne ale je v nich strach o svoj život čo bude dalej buducnost bola neista hrozila smrt bola tam nesloboda bala sa ist aj na ulicu aby ju nezasiahli ked neutočili skupiny tak potom zas vojaci ktori tam boli Salima sa citila stratena vo svojej vlasti a nie v bezpeči ,tak sa rozhodla odist aj to urobila cesta bola tažka plna strachu že ju najdu a zabiju teroristi nespavala vobec nemohla bola potom unavena z toho hlad mala čo mala zo sebou to zjedla hned kupit nemala peniaze mala niečo ale malo ,tak hladovala v srdci ešte smutok mala opustila svoju vlast aj z toho jej bolo smutno ale musela lebo inak by aj ju zabili aj doma hladovala velmi zle im robili teroristi aj im obyčajnym ludom ako bola ona ,sedi v autobusi a mysli nato ako bude čo urobi ked pride do nemecka bude si musiet najst nejake ubytovanie potom pracu bude to tažke ale aspon jej nepojde o život ako doma ,po ceste mala strach aby ju nenašli z tej skupiny ,vedela že v nemecku može byt tam už emigrovali mnohi ,sedi a hladi von z autobusu jej tvar zrači smutok aj strach obavu čo bude dalej ,vedela ako sa ludia na nych pozeraju ako na teroristov vedela to a predsa ide lebo musi ide jej o život ,musi nejak prežit musi žit netuži tak po bohatstve ani po lepšom živote tuži po živote bez strachu že zajtra tu už nemusi byt proste chce žit ,ked prišla do nemecka sa ubytovala v ubytovni pre utečencov bolo tam čisto celkom hned sa umyla po ceste bola uprašena spotena tažka cesta to bola potom šla spat bola unavena konečne spanok ešte predtym si niečo zajedla kupila si aspon chlieb zato čo mala spala až do rana potom na dalši den si šla hladat pracu aj nejaky podnajom ,mala to tažke všade ju odmietli z pracou preto že je moslimka vedela a tušila že to bude tažke že ju neprivitaju z otvorenou naručou tie pohlady plne nenavisti až jej bolo tažko pri srdci do oči sa rinuli slzy z toho ako tak može človek nenavidiet ved ona nepatri k tym skupinam ved aj im samym ubližovali zabijali ich to nevedia tito ludia ona je len obyčajna žena nič viac tuži po živote slobode žit bez strachu ,ked ju konečne vzali do prace do jednej  fabriky aj tam to mala tažke kolegyne na nu zazerali ani jedna sa s nou nebavila nechceli videla tu ich nevraživost snažila sa im prihovarat ale len odvrkli jej niečo a to bolo cele bola z toho smutna dost ,dokonca jej jedna nadavala do teroristov najma po utokoch ktore boli nedavno v jednom meste Salima plakala ale potichu šla na toaletu a tam sa jej oči naplnili slzami ešte predtym povedala že ona nepatri k nym že ona je len obyčajny človek tužiaci žit nie každy den sa bat o život ale darmo to hovorila pred nimi bola moslimka teroristka jedna z tych ludi ,byvala sama často až neskor sa je prihovorila jedna ta nemala predsudky proti nej Salima sa  snou zpriatelila hned jej  bolo lepšie ,v praci jej robili aj tak peklo sice sa snažila to zvladat ale bolo to velmi tažke ,často sa jej oči plnili slzami kričalo to v nej prečo ona tak trpi už odvtedy ako jej zabili rodičov a teraz musi znašat tuto nevraživostt ,mala strach z extremistov najma ked chodila večer domov mala strach že ju napadnu ,aj to bol život plny strachu v tejto krajine z ludi čo chovali voči nym nenavist voči moslimom ako ona je aj tu každy den strach z toho čo bude ,ako sa k nej budu spravat ,do prace musela chodit aby mala z čoho žit penazi mala malo ale na jedlo mala byvala ešte v ubytovni ,ked raz šla von stretla tych extremistov dostala taky strach až sa triasla ,všimli si ju a začali jej nadavat potom ju jeden udrel do tvare ,chcela ujst dalši ju chytil a hodil na zem ,už myslela že ju zabiju ale naštastie šia tade policia a tak ju nechali Salima sa vratila do ubytovni cela sa triasla ako davno nie ,nebude radšej chodit von večer ak nebude musiet lebo zas aby ju nenapadli ,na dalši den v praci zas po nej utočila jedna nadavala jej Salima to nevydržala dala jej facku a hned ju vyhodili ,hladala si dalšiu pracu ,bolo jej tažko na duši z toho čo preživala mala to dost tažke jej znama čo s nou bola kamaratka jej pomohla najst pracu upratovačky v jednom obchodnom dome bola rada že ma zas pracu ,že jej aspon niekto pomaha bola jej velmi vdačna vždy sa predsa najde dobra aspon jeden človek ,ktoremu zaleži aj na inom aj ked jej to moslim ,nehladela nato že je moslimka mala ju rada a rada jej pomohla ,Salima ešte stale mala strach chodit večer von musela s nou chodit jej kamaratka ,inak by sama nešla odvtedy ako ju napadli stale ich videla pred sebou dokonca aj ked zavrela oči ,ich tvare plne nenavisti hnevu zlosti ,špatne spavala z toho trapilo ju to že ani tu nema pokoja že nemože žit slobodny život ved ju mohli zabit doma na nu utočili skupiny a tu zas ine skupiny extremistov ,tak kde mala ist kam aby mala pokoj ? aby mohla žit dost nenavisti nastalo po tych utokoch v pariži odvtedy nemala pokoja ani v praci počuvat špatne slova na jej adresu nenavist zloba jeden jej povedal raz všetkych by vas mali pozabijat obesit Salima mylsela že sa zriti oči mala plne slz no najma strachu čo teraz bude do okna jej hodili kamen v ubytovni ,zlakla sa šla ja na policiu kvoli tomu ale policia nič neurobila je moslimka tak ju maju na haku je cudzinka ešte k tomu ,,plakala skoro každu noc z toho strach mala dost velky už ved ona nepatri medzi tych čo robia tie utoky nik to nevie pochopit nik jej neveri ako jej je tažko a smutne na srdci ,ma jedine tu svoju kamaratku ona s nou je veri jej aspon ona jeden človek v tejto cudzej krajine pre nu ,,Salima mala tažke dni aj v tejto krajine cez den bola v praci potom večer nevyšla radšej ani von mala strach a ma ho až doteraz veri a dufa že to raz prejde tuži po tom aby mohla žit slobodne a bez strachu aby jej oči už viac neboli plne strachu ,a z tych ludi aby už viac nešla tolka nenavist k nym ,to si velmi priala ,neskor si našla aj priatela ale jeho rodina bola proti tomu ale on ju mal rad a nechcel ju nechat ,,Salima bola štastna s nim milovala ho velmi ,žili spolu Salima je sice štastna ale ten strach tu stale bol večer nikdy sama nevyšla von len s nim z priatelom ,zas ich napadli dokonca dost zbili jej priatela ležal v nemocnici Salima bola pri nom potom sa vratil domov k nej teraz maju chlapčeka a su štastni hlavne Salima predsa našla nieken život ale štastie a lasku rodinu pre ktoru žije ,a je štastna dokonca už aj strach prekonava aj ta nevraživost ustupuje voči nej ,veri a dufa že raz uplne prejde a že ju budu brat ako seberovnu ,ma nadej a vie že nadej umiera posledna ,teraz sa teši z rodinou a najma synovi ,predsa našla čo hladala štastie slobodu a život bez strachu že on pride ,to bolo pre nu všetkym .jej oči už neboli plne strachu ale plna štastia a lasky k svojej rodine ,aj k inym .Salima nebola zatrpknuta prave naopak vedela mat rada mala dobre srdce a vedela odpuštat ,a preto bola štastna že neživila v srdci hnev ,to bolo pre nu to najvačšie štastie .