Rímský Vojak Longinus

Loginus bol ešte mlady ked sa stal rímským stotníkom ,pochadzal z Ríma jeho rodičia boli celkom zámožní ako chlapec  mal celkom dobre detstvo ,tužil byt už od malička vojakom služit v rímskych legiach ,ked ho prevelili do 

 Jeruzalema 
šiel tam ale tužil ist radšej do inych krajin ,lebo počul že židovsky narod je dost rebelsky a moc sa tam netešil 
ale musel sa podriadit vojenskej autorite ,ako skoro každy taky vojak aj on mal rad zabavy najma ženy ale v srdci
trochu citil akusi prazdnotu ,tužil po viac aj inych hodnotách chcel mat rodinu ženu ktoru by miloval deti 
to ano v jeruzaleme služil odvadzal najma odsudencov na popravu ,musel tam robit poriadky zo zelotmi čo sa dost burili
aj zabijali neznašal to mesto preto čo sa tam dialo mal tam dost práce ,tužil po Ríme po svojej vlasti vratit sa ,
ked popravovali rebelov aj inych odsudencov Longinus maval pocit akejsi tej prazdnoty v sebe nebolo mu ich luto skoro 
vobec ale aj tak citil v sebe taky nepokoj ,po každej praci najma popravach sa šiel zabavit zo svojimi priatelmi vojakmi aby tak
tu prazdotu nejak zahnal aj ten nepokoj ,
mavali tam ženy najma židovske prostitutky Longinia to nejak prestavalo naplnat chcel viac tužil milovat niekoho ako 
si len uživat ,potom počul a videl aj toho nazaretčana vždy bol v meste nepokoj ked tam prišiel nemal to rad 
mal čo robit aby urobil poriadok ked raz tak to vykonaval ,bol blizo tomu človeku ten sa na neho zahladel tym laskavym 
pohladom Longinus citil akysi pokoj z neho čo je to za človeka pytal sa sam seba zvlaštny ten prorok či mesiaš ako 
ho volali ,jeho moc nezaujimal ale byval vždy v centre diania cele mesto bolo na nohach ked tam prišiel ,
potom nad tym dost uvažoval nad nim je iny myslel si je v nom niečo čo nevidel u nikoho ,v srdci pocitil zvlaštne pohnutie 
skoro radost ked sa na neho pozrel ten človek ,stalo sa na paschu čo mali židia že uvaznili tohoto človeka on mal 
prave vtedy službu aj mu ho bolo skoro luto ,ako ho mučili bol pri tom musel si konat svoju povinnost inak by ho popravili 
zas ten jeho pohlad taky pokoj v nom prečo ? ved by sa mal burit ale on bol uplne pokojny ,zas si pomyslel zvlaštny človek
začal citit k nemu akusi sympatiu ,začal ho mat skoro rád ,prial si v duchu aby ho neodsudili na smrt ale nestalo sa tak 
viedol ho na popravu nechcel ale musel nenavidel teraz tu prácu aj byt vojakom nenavidel to kvoli tomuto človeku ,
je iny ako iní odsudenci tí sa vždy burili boli agresivni ked ich viedli na popravu ale on nie je pokojny aj ked ho biju
pada mlčky to znáša toto ešte nezažil divi sa nad tým prečo sa nebrani ? prečo mlči? ale citil k nemu skoro uctu 
bolo mu ho luto ale čo mohol urobit nič ,citil sa zle bolo mu z toho zrazu na nič ,mal chut odist utiect aj keby 
ho zato mali popravit akato nespravodlivost nikomu tento človek nič neurobil a vedu ho na smrt ,len pre tych knazov 
ich zavist nenavist voči nemu ,mal chut utiect mal nato sto chuti ,ale zostal a šiel dalej aj z vojakmi 
ked boli hore tam Loginus mu podaval ocot aby trochu mu ovlažil a pomohol aj ked to nič velke nebolo ,dival sa ako 
umiera a vtedy mu akoby vnutro horelo strašny pohlad aky ešte nezažil u nijakeho odsudenca ,jeho pokoj ho dostal 
citil v srdci vtedy akoby ho tam pichla dyka ,zas mal chut utiect ale nemohol ,skoro plakal ked to videl 
ako volal otca a potom skonal ,vtedy akoby sa v Longinovi niečo otvorilo uveril vtedy že bol ten boži syn mal 
slzy v očiach nikdy nemal slzy ale teraz mal toto ešte nevidel umierat takeho človeka z ktoreho citil pokoj a lasku 
potom sa postaral aby ho zniesli z križa a pochovali ked pilat nariadil stražit hrob zostal tam Loginius a ešte ini 
vojaci ,chcel tam byt citil mal pocit že tam musi byt ,nespal nemohol myslel na neho tam teraz leži v tom hrobe 
bolo mu ho luto ,nič pre neho neurobil nemohol aj keby chcel ,prekliata robota myslel si ,videl ten jeho pohlad 
plny pokoja lasky ,nebranil sa ale prečo ? chcel umriet ? vyzeralo to akoby sa tomu podvolil tej krutej smrti 
velmi sa nad tym divil ,počul ake zazraky konal až nad tym rozum mu stal ,mrtveho vzkriesil z hrobu ,
toto ešte nepočul nezažil aby sa take niečo stalo človek ktory mrtveho oživi to je neuveritelne ale bolo to tak 
citil že je viac ako človek je to boh asi ako sa vydaval je to tak ,je uny bol iny ,ako tak nad tym uvažoval 
už sa mu oči zatvarali bola noc ,zrazu niečo zbadal žeby predsa ho prišli ukradnut učenici ? akesi svetlo videl 
idu musi ich zastavit ale nemohol sa ani pohnut z neba niečo zažiarilo obrovske svetlo a z neho videl postavu 
ale nemohol sa na nu pozriet oslepol by zakryl si oči čo to je ? až sa zlakol z toho ,ale hned mal pokojny pocit až 
laskavy ,padol na zem oči si zakryl z rukou pokial to svetlo neodišlo ta postava šla k hrobu bol blizo nej citil 
skoro jej dotyk ostatni vojaci spali len on nie akoby vedel tušil že niečo príde ,citil jeho dotyk odvalila kamen 
ta osoba čo vyšla zo svetla a potom uvidel niečo čo nikdy ani vo sne netušil že uvidi ten mrtvy muž žiaril 
zplne nadherne ,ožil on ožil skoro chcel vykriknut toto neni pravda ,ale je videl to na vlastne oči ,pozrel na neho 
z takou laskou neoslepol Loginus z toho pohladu šiel z tou druhou osobou preč ktora pre neho prišla do hrobu 
dve svetelne bytosti kračali k oblakom hore až zmizli uplne aj to svetlo ,toto ešte nezažil bol to sen či bdie ? 
nebol to sen citil že nesmie to nikomu povedat ved by ho mali za blazna ,mlčal ale citil v sebe niečo krásne 
citil zmenu už nebude vojakom ale stane sa niekym inym Ježiš ho zmenil musi byt iny aj bude ,ked jeho učenici 
hlasali aj on sa pridal k nym nechceli ho pokrstit ale potom mal Peter sen po ktorom ho pokrstil Loginus 
bol štastny potom im povedal o tom čo videl vtedy pri hrobe ,stal sa učenikom potom odišiel do Ríma a tam zostal nikdy nezabudol 
čo zažil pri hrobe a tešil sa na den ked sa s nim stretne ked ho zas zaleje to laskave svetlo a pociti ten dotyk 
lasky a dobra ,citil v sebe Ježiša jeho lasku odpustil mu že ho vtedy viedol na popravu citil to už vtedy to citil 
pri hrobe ked vyšiel z tym anjelom ,bol to anjel teraz to vedel ,a vedel veril že raz aj on bude žit v tom svetle 
v tom pokoji a laske v nebi vo večnom královstve kde bude vladnut len dobro a srdce mu naplnila radost ktora 
odohnala tu prázdnotu ktoru predtým citil .