Ked sa v srdci niečo pokazí

Bola som ako dieťa velmi štastná ked moji rodičia boli ešte spolu ,ale potom sa to stalo niečo sa pokazilo matka si našla  ineho a ja som chcela žit u otca ale sud ma pridelil k matke mala som lepši vztah z otcom velmi mi chýbal ,

,
matkýn priatel ma nemusel videla som to ani ja som ho nemala rada ,vtedy ako sa to stalo že sa rodičia rozviedli 
sa v mojom srdci niečo pokazilo to krásne odišlo to moje štastne detstvo ,vo vnutri som bola zlomena neštastná 
horšie bolo že som nemohla plakat aj ked sa mi chcelo plač som mala na krajičku ale nešlo to von ,som žila z matkou aj 
z jej priatelom nikdy som si na neho nezvykla ,chybal mi otec sice som s nim bola cez vikendy ale bolo to krátke 
ked som odchadzala smutna som vždy bola ,zas čakat týžden na neho kedy po mna príde ,celý týžden som trpela 
škola mi moc nešla aj nerada som tam chodila kamaratky som nemala som byvala uzavreta dost ,dost ma to zranilo 
ten rozvod a najma že som nemohla žit z otcom ,ktory mi viac rozumel ako matka ,s nim som bola štastná ked sme chodili 
na rybačku alebo zbierat hríby do lesa ake krásne chvile som prežívala aká štastná som vtedy bola ,ale aj on si našiel inu 
a vtedy som aj na neho zanevrela že si našiel inu ženu žil len pre nu už to neboli tie krásne vikendy ako vtedy už to bolo 
len o nej nemala som ju rada ,bola taka ku mne sice mila sa robila ale bolo vidiet že ma nemusi moc ,len to pred otcom 
nedavala najavo ,aby sa mu nesprotivila ,nenavidela som ju trpela som vo vnutri že mi zobrala otca jeho lasku ,
plakat som nemohla len som bola taka otupena z toho ,ked som bola staršia trochu ma to prešlo ale to zlomene sa už nezhojilo
v mojom srdci nikdy ,na strednej som mala priatela velmi som ho lubila a myslela že aj on mna ale mal ine a to ma ešte 
viac zranilo ked som to zistila zanevrela som na chlapcov ,ked som skončila strednu na vysoku som nešla matka chcela 
ale ja nie som sa zamestnala v jednej firme bola to firma ktora vyrabala keramiku ja som pracovala v kancelarii 
práca ma bavila celkom ,a tam som sa zoznamila z Lubošom z mojou velkou láskou bolo mi s nim dobre ,bol pekný sympaticky 
som sa zalubila skoro na prvý pohlad zaujal ma tým aký bol pozorny že ma vedel vypočut milo sa vedel usmiat 
chcela som byt len s nim a vtedy sa to pokazilo lebo on chcel byt aj z kamošmi nielen so mnou som sa dost na neho upnula 
a to mu vadilo hadal sa so mnou už nebol taky ako predtým ja som zas trpela vo vnutri plakala aby neodchadzal ale on 
odišiel že vraj nemôže byt so mnou že som až chorá z toho ,že som neni normalna aj to mi povedal ,a mna to dost zranilo 
preplakala som celu noc nikdy ma asi nelubil som si myslela som sa chcela zabit dokonca som šla k trati že sa hodim 
pod vlak taka som bola zufalá a neštastná ,ale som nemala odvahu nato ,len som tam stala ako stlp a pozerala na vlak 
ked som prišla domov lahla som si na postel a plakala nemohla prestat ako budem bez neho žit ? dlho som sa nevedela 
z toho spametat ,zas len trápenie celý život som akoby trpela od rozchodu rodičov sklamanie že si našiel otec inu 
a mna už tak nelubil ,z otcom som sa nestykala moc niekedy na sviatky ,z matkou skoro vôbec ,
žila som skôr preživala nechcela som byt sama tužila som po niekom kto by ma chápal bral taku aka som ,
niečo sa vo mne porušilo pokazilo v srdci vo mne ,som sedavala pri počitači často našla som tam kamaratku pisali sme si 
bolo to fajn potom sme sa aj stretli na svoju bolest som pomaly zabudala bola skvela baba chapala ma videla som to 
hovorila mi o svojom vztahu ja som sa ju snažila povzbudit bolo nam spolu fajn chodila som za nou do práce robila 
v jednej reštauracii servirku ,bola rada ked som prišla ale neskor už tak nie videla som na nej že jej to neni po 
chuti no chodila som denne asi preto ,na Luboša som už nemyslela vôbec dost som sa natrapila kvôli nemu 
bola som rada že mam priatelku a aku ,ked sa rozišla z priatelom z ktorým žila bola som rada plakala mi na pleci 
ja som sa ju snažila utešit ako priatelka ale vo vnutri som sa tešila že sa rozišli budeme viac spolu som si myslela 
aj sme boli dokonca som jej navrhla byvat spolu suhlasila bola ešte mimo z toho rozchodu tak si to moc neuvedomovala 
som bola štastná vtedy ako nikdy ,mala som ju rada dovtedy som priatelku taku nemala až teraz ,
ked som mala volno ja som mala službu v kuchyni aj poupratovat byt kde sme byvali ,aj Soňa ked mala volno tak sa volala 
cez vikendy niekedy pracovala ale čo už ,len potom som zbadala že nejak ochladla ku mne ani sa moc bavit nechcela 
čo sa deje som sa pytala v duchu ,opytat som sa jej nechcela vadim jej tu ? asi mala by som odist ? hadam nie 
ved nam bolo dobre tak čo je vraj ludia maju reči že dve baby žiju spolu no bože tak nech maju ona strašne dala na reči 
kto si čo mysli mne sa to na nej nepačilo ja som taka nebola nech si trhnu som si myslela ale Soňi to jedno nebolo 
to ma od nej dost sklamalo a že chce chlapa no zbohom som si myslela ,to bude môj koniec ak sa vrati k byvalemu alebo 
si najde ineho ,citila som sa zle aj pre jej odmeranost ku mne odist nechcem som si hovorila ,
potom bolo zas chvilu dobre zas bola fajn mila ku mne ,bavila sa ale potom sa stalo že sa stretavala z Romanom 
až mi zle zostalo chcelo sa mi revat ako decku čo to zas vystraja chce sa k nemu vratit ? ved ako len na neho nadavala 
plakala mi na pleci a teraz toto čo neni normalna ? vratit sa k nemu ,bolo mi z toho na nič dalšie sklamanie 
zas ma niekto podrazil využil a odhodil bože ako som sa cítila zle ,toto mi urobi moja priatelka ktorej som tak verila 
že ma odkopne ako psa ano stalo sa oznamila mi že musim odist lebo bude zas žit z Romanom ,ako som len nenavidela toho 
jej Romana nebol sice špatny ale bral mi priatelku ,už spolu tak nebudeme ,som si hovorila a plakat sa mi chcelo 
nemohla som ako vtedy ked sa naši rozviedli aj teraz som len otupenost cítila ,zas bolo niečo krásne zničene 
vo mne v mojom srdci ,bola som jej dobra ked plakala kvôli nemu bala sa byt sama tak som byvala s nou a teraz 
ma vyhadzuje bože ako mi bolo zle z nej z ných ,ale rada som ju mala aj tak ,tak som odišla čo som mala robit 
ešte predtym som plakala ked chcela aby som odišla bolo to ešte predtym ako sa dala dokopy zas s ním ,
vratila som sa do podnajmu a trpela ,trapila sa ,brala som prášky ale tie mi nepomahali pila som ani alkohol 
mi nepomahal ,na chvilu mi bolo dobre ale potom bolo ešte horšie ,čo budem robit ? 
pisala volala nič ani neodpovedala ,prečo je taka to on jej asi nahovoril aby sa so mnou nekontaktovala 
potom som od zufalosti ho bodla nožom čo som to len urobila ? bola som v šoku z toho prišla som domov cela som sa triasla 
z toho ,zle mi bolo ,nespala som celu noc len pozerala do steny ,prašky nezaberali ,prežil to neudal ma divila som sa 
prečo to neurobil ? asi neni taky zlý ale mi zobral Soňu ,všívak hajzel tak som nadavala na neho ,
do práce som nechodila som odišla odtial ,nemohla som pracovat trapila som sa kvôli nej že som ju stratila 
ako priatelku ,je s nim dobre ale prečo sa so mnou nechce stretavat si mysli že som na rozum ? asi 
on jej to nahovoril určite ,doma prazdno v srdci bolest ,ubližila mi ako nik ,to som od nej nečakala ,
neviem ako som existovala ale som musela ,potom som ju navštivila oklamala ju že mam niekoho uverila až pokial jje nepovedal 
že ja som ho bodla ,musel to povedat ? už by som nikomu predsa neubližila ,nechcela som ju zabit bože nie neviem čo to 
do mna vošlo ležala tam v kaluži krvi som sa zrutila bola som v šoku teraz som sa nejak spametala a pišem dennik psychiater 
mi to v ustave poradil že to pomaha aj mi to pomohlo niečo len Soňa nežije to ma boli najviac ,chyba mi a moc 
ako tak sa z toho dostavam na začiatku som čumela do blba ale už je to lepšie bola som mimo o sebe som nevedela nič 
moje srdce uplne zničene nič už necitilo ,aj duša akoby nežila ja som akoby nebola ,ale teraz vdaka denniku som 
ako bude dalej to uvidim ale budem tu ešte dlho to viem ,som si nejak zvykla len to moje srdce už nik nespravi nezhoji 
čo sa pokazilo už sa neopravi ,nezaceli jazvy zostanu navždy , rany hlboke ,žijem skôr prežívam ,
myslim na Soňu ako nam bolo spolu dobre nechcela som ju zabit keby mi dala šancu aspon jednu aspon tu poslednu ,
nedala to ma načisto zlomilo ,je mi to luto a moc ale už to naspat nevratim ,dufam že mi to tam odpusti 
tam kde je ,verim trochu v nebo ,bože ako mi chýba ,musim žit aj ked môj život za nič nestoji ,ani moje srdce 
ktore sa už nespravi čo odišlo to sa už nikdy nevrati ani moja priatelka ,ktoru som tak mala rada ,a urobila pre nu 
vtedy všetko ,ako ma to bolelo ked ma poslala preč ,ako ma to len v srdci zlomilo ,neviem čo budem robit ak ma pustia raz 
žit ak to bude nejaky život ,teraz tu sedim a pišem tieto riadky citim sa trochu lepšie o moc nie ,dufam že to bude lepšie 
len neviem kedy ,nespavam dobre stale vidim jej tvár ako tam leží to budem vidiet asi celý život ,
prášky mi trochu pomahaju ,skusim zaspat skôr budem čakat na dalši den ktory iny nebude taky ako dnes prázdnota a otupenost
ležim skušam spat a snažim sa tešit na zajtra a dufat že to bude lepšie .