Prekliatý

Chodím a nenachadzam pokoja ,moje nohy rani ich sama bodlač a trnie , neviem a nemôžem najst tú krásnu luku nivu plnu pokoja kde by si moje nohy oddychli našla moja duša ulavu osviežila ma tá kryštalovo čista voda , som prekliatý 

 prečo práve ja bože ? kričim k tebe moje srdce rani smutok nadej umrela v nom 
citim sa ako uschnutý strom ,ani smrt mi nedáva ulavu ,nemam kám ist nikde niet 
zastania ,prečo ja ? prečo si si vyvolil mna ? morí ma to vo dne v noci moje srdce 
nenachadza nikde pomoci ,celý svet ma preklial cele tie roky bludim nenachadzam pokoja 
raj je predo mnou zavrety jeho brany pre mna sú nedostupne som vo tme kde niet svetla 
kde niet lásky dobra ,všade tržim rany na duši ,smutok mi naplna srdce lame sa na kusky ,
bodá a bodá tá hrozná dýka boli a prenika tá faloš a pýcha ktorá ma z vonka rani a bodá  citim ju všade nikde niet priameho srdca 
rani ma dýka falše zrady čo nenajdem nikoho kto by ma nezradil ? kto by neskryval svoju tvár za masku 
kričim plačem modlim sa k tebe kedy najdem odpočinok v nebi ,spánok mám nepokojný sny same trapenie ,
nenachadzam odpočinok ani v noci ,cez den som ako bez duše bez radosti ,prečo práve ja som ten prekliatý ,
ked myslim na smrt citim že ani tam nenajdem ulavu pokoj odpočinok kde sa podejem kam pojdem ?
kde najdem oslobodenie a ulavu ? čakam na teba že ma oslobodiš že my otvoriš nebo raj ,že ma tam vovedieš 
že sa mi konečne ulavi že už nebudem viac prekliaty ,nechcem plakat aj ked mi je do plaču ,
smutok ubija moju dušu ,ani modlitba mi nedava pokoj ,prečo mlčíš ? prečo nemôžem citit tvoje dobro lasku teba 
bože daj mi kus svojho neba ,prečo strácam vieru ,keby aspon kusok nadeje že najdem vyslobodenie ,
že najdem tu krásnu nivu lúku tak pokojnú ,čiste ako krýštal jazero ktore očisti moje srdce z rán falše a pretvarky 
ohen horí v mojom srdci plamen ktorý nezhará ,stracam nadej že ma smrt oslobodi ,nosim v sebe to prekliatie už cele 
roky ,prečo já ? som ten čo nosi v sebe ten osten samoty ,na čele znamenie vraha tá bolest ma stale viac umára 
som ako Kain čo bludi a nenachadza pokoja ,ja nie som vrah ako on nikoho som nezabil a predsa sa citim zavrhnutý 
ako on ,kde sa ulavi mojej duši ? trapenie nosim vo svojom srdci ,prekliatie od celeho sveta ,
som ako v pekle bože daleko od teba ,neprichadzaš a ja stracam nadej že niekedy tvoju tvár v raji uzriem ,
viem že si nadherná bytost plná lásky a pokoja ,bože otvor mi cestu do neba a do raja ,
som tak sám a zúfaly ,kto moje oči od bolesti uzdravi , stracaju lesk a život ,kedy najdem tú krásnu večnost 
cesta temná noc je biedná ,sny ma moria nepokojom horia plamenom ktorý mam v srdci ,
denne túžim po pokoji ,aby moja duša našla radost ,kde už viac nenajdem nepokoj a starost ,
kde ohen sa uhasi srdce sa uzdravi duša upokoji ,zatial len tápem hladam ta cestu k tebe aj iným ludom ,
uzatvaraju predo mnou svoje cesty srdcia ,sudia ved su aj oni len ludia ,vidia len chyby len tmu ,
svetlo nechcu vidiet dobro nechcu prijat pokladaju to za slabost ,ako ma to trápi srdce lame na kusky ,
zahodte tie masky pretvarku a faloš nenavist a hnev ,to dušu zabija človeče to mi ver ,
srdce rozklada vnutro hnije tým ,zlo nikdy nevyhra to sa zniči samo ,len laska a dobro dáva silu to zvítazi nad zlom 
ludia bludia ked veria že budu štastní ked naplnia svoje ruky zlatom ,omyl je to čo ich vedie na cestu tmy nepokoja
mylia sa ked si myslia že peniaze su všetko moc bohatstvo ,ale vo svojej duši štastie a pokoj nemaju ,
neskor vidia že to nieje všetko ale už byva neskoro ,svoju dušu predali za zlato ,za slavu svetsku 
to ich nikdy neurobí štastnými ,len dobro a láska dáva radost a pokoj ,nevidia to lebo nechcu ,
vidim to trápi ma to ich sebectvo neláska pretvárka ,mna sudia a sami horšie robia ,mna zavrhli a oni sa sami zavrhuju 
od boha tým že zlatu davaju uctu viažu sa k nemu svoje srdce priputaju k veciam svetu ,ked umieraju ako len nechcu 
opustit to všetko ako vtedy trpia že si to nemôžu vziat zo sebou chcu sa vratit do tela ale už sa nedá ,
preto nenachadzaju pokoja bludia vo tme ,mna prekliali a oni bludia vo tme ,
mna sudia a ich sudi svedomie ,hlas ktorý neutíchá ,v ich vnutri ,chcu ho umlčat ale nevedia nemôžu ,
moje meno vo svete nikomu nedavaju lebo je prekliate ,nechcel som to urobit bože mal som ti viac verit že mi odpustiš 
mal som ta pod krížom odprosit ,a tak si svojej duši ulavit ,nie si zúfat a hladat v smrti utočisko ,
nenašiel som mylil som sa hrozne ,neskoro som zbadal že to nieje cesta ale bludisko ,nenašiel som žiadne utočisko 
moja lutost bola prázdna ,moje slova sa stratili v dialke ,nik ich nepočul nik ma nevnimal ,
strach moje srdce opajal ,pohltil ako temná priepast ,do ktorej som padol cesta von niet tam ,
ked som svoje srdce zabil hovoril si mi prečo si to urobil ,nemal si počul som tvoj hlas nemal som neskoro som zbadal 
navratu niet viac ,trápim sa preto svôj bôl ma picha je to muka ktoru mi svet ponúká ,
bože kričim volám k tebe ulav mi v tomto bôli ,nemam odpočinku nemam pokoja ,uzdrav moju dušu od rán suboja ,
keby len prišiel ten čas môjho vyslobodenia ,koniec môjho trápenia ,aj môjho prekliatia ,ako som len bludil 
ked som si myslel že pozemska sláva ma urobí štastným ,vtedy vstupilo do mojej duše to trapenie nepokoj ,
zradil som ta bože odpust mi to bože môj .bol si môj priatel a ja som ta zradil ,tým som svoje srdce stratil 
ked som ta zapredal za pár minci ,tým som svoju dušu ranil  svoje srdce rozlamal ,odpust mi to bože že som ta tak sklamal 
.