Dennik Vraha
citil som sa po otcovej smrti tak sám matka ta žila len pre sestru mna si vôbec nevšimala skoro ,uzavrel som
sa aj ked som mal chut tužbu sa niekomu vyrozpravat zo svojho trapenia ,matke ale ona žila len pre nu ja som
pre nu bol len nič menej ako vzduch neviem ,otec ma braval na ryby spolu sme hrali futbal aj ine hry stale sa
mi skoro venoval vedel sa so mnou porozpravat vedel ma chápat ,viem že synovia z otcami nemaju najlepši vztah
ale ja som mal bol pre mna všetkym ,ked sa zabil pri tej nehode ako sa vracal z prace domov všetko sa vo mne zrutilo
citil som sa velmi zle dost zle vnutorne do školy som nechcel ist nemohol potom ma matka odviedla k nejakemu psychologovi
aj to bolo na nič nemohol som nič skoro zo seba dostat to moje trapenie že som stratil otca ,a moja žiarlivost na sestru
velmi som na nu žiarlil nenavidel som ju až a ona bola len dieta ale ja som ju vinil vo svojom srdci tak zranenom
som ju vinil že mi zobrala matku jej lásku ,bože tak som ju potreboval pohladenie slovo že za niečo stojim u nej
tak som sa citil sám nemal som priatelov citil som sa nepochopeny snažil som sa to zo seba nejak dostat ale nedalo sa
teraz tu sedim a je mi na nič aj z toho čo som urobil zabil som ju svoju sestru bože aka zlost do mna vtedy vošla
vlastne ona rástla cele tie roky ,zlost hnev nenavist to som v sebe mal a som to skryval ,tvaril som sa ako dobry syn
aj brat ,bola mamine zlato pre matku bola poklad dokonala ja som bol pre nu niekym nedokonalym neviem ,študoval
som historiu ale videl som na matkinej tvári že moc s tym nesuhlasi sice mi nič nepovedala ale jej pohlad mi povedal
jej vyraz ked som jej to oznamil ,cele roky neme vyčitky že som nenaplnil jej sny že som nebol takym synom akeho chcela mat
vadilo jej že som stale sám ,že nemam dievča ,v sebe som mal uzavreny blok od smrti otca a nie a nie ho prelomit
určite si myslela aky som neschopny a možno zly ,nemala ma tak rada len ona bola pre nu všetko ja nič ,tak som sa citil
raz som sa jej chcel zdôverit ale videl som zas tu jej nemu vyčitku v tvári tak som to nechal tak ,nemal som sa komu
vyrozpravat ,vo mne to rástlo zo dna na den silnelo ,v noci som malo spal myslel som na svoje trapenie že som nemilovany
plakal som často chybal mi bože a velmi môj otec volal som ho naspat aby sa vratil alebo aby po mna prišiel
ticho nik mi neodpovedal ked som kričal to tmy svojej izby plakal do vankuša ,viem nezaslužim si lutost po tom čo som
urobil matka ma odvrhla nadobro som sám nemam nikoho som len vrah a ti si nezaslužia lutost ani sucit a ešte k tomu
sestrin vrah to dievčatko mam ju stale pred očami ten jej strach ked som ju škrtil nespim stale ju mam pred očami
malu Vivien zlato mojej mamy ,čo vo mne narobila žiarlivost urobila zo mna vraha ,prečo ma neodsudili na smrt
načo žit ked už nik o mna nestoji ani nebude stat po tom všetkom ,ludia ma velmi nenavidia že som vrah
noviny o mne pisali ako o vrahovi ,čo som citil potom ako som ju zabil citil som sa ešte horšie ,zrazu mi jej bolo luto
toho čo som urobil bože nemal som ju zabit ,ale už bolo neskoro na lutost aj je ,ako na mna hladela na to nikdy nezabudnem
Vivien ma mala tak rada bola ešte dieta som si myslel že ked vyrastie ma bude aj ona nenavidiet ,
ja som k nej necitil lásku nemal som ju rád ,ked som ju zabil vtedy som pocitil lutost preto čo som urobil
matke som ubližil som jej spôsobil velku bolest predtym som to chcel som bol až šialeny z toho v sebe som to skryval
hral sa na niečo ine na mileho poslušneho syna ,matku som mal rád ,neprišla za mnou ved som to ani nečakal
mal by som skončit aj zo svojim životom ale niečo mi v tom brani ,asi môj strach ,tužil som cely život po láske
otca ten mi ju dal ale potom odišel a vo mne niečo umrelo zlomilo sa uplne matka mi tu lásku nedala mala lasku
len pre nu plakal som tak velmi som to potreboval ,bol som len dobry nato starat sa o sestru ked matka
bola v praci ,sedim tu a pišem tieto riadky neviem či mi niekedy matka odpusti asi nie nikdy za mnou neprišla sem
tu sa venujem praci tvorim nejake veci ako modelovanie lietadla čitam dost jedine to mi trochu pomaha
neviem ako bude dalej ale von sa už nedostanem ked zavriem oči vidim ju jej strach ked som jej daval na krk tu šnuru
ten pohlad a vyraz ma bude prenasledovat do smrti ,dokonca sa aj modlim prosim Boha aby mi odpustil a prosim aj sestru
aby mi tam hore raz odpustila moja žiarlivost ma zničila a zabila vo mne všetko to pekne môj hnev a nenavist
zabili moje srdce ,dufam že mi raz matka odpusti je to mala nadej ale je ,už končim musim lebo som už unaveny ale nezaspim
jej mala tvarička ma bude aj nadalej prenasledovat .
Henrieta Krehaková
Odsudil si nevinneho
Od toho dňa v sebe počujem ten hlas ,mučí ma páli ako žeravý oheň ,preniká až do kostí ,nemam pokoja spánok ma obchádza nenavidim noc ,snažím sa prehlušit ten hlas vínom pijem aby som zabudol na neho na jeho tvár ako na mna hladel
Henrieta Krehaková
Salome
Bola mladá krásna plná života ,v jej srdci nebol ešte tieň nebolo tam ešte zlo , to prišlo až potom mohla byt dobrá láskavá keby ju matka nepokazila , nezničila jej srdce dušu ,Salome mlade dievča vedela poznala toho ktoreho hlavu
Henrieta Krehaková
Boh Otec
Velmi mi pomáha ,cítitm jeho prítomnost ,silu ktoru mi dáva ,bez nej by som to všetko nezvladala ,je mojím všetkým láskou je u mna na prvom mieste ,aj ked som sama necitim sa sama cítim že je so mnou ,pomáha mi ,posilnuje ma
Henrieta Krehaková
Osamelá
Yvonne bolá štastná dovtedy pokial neprišla o otca ,zabil sa pri autonehode ,vtedy akoby sa jej zrutil celý svet prežívala vo vnutri bolest jej otec ktorý bol pre nu všetkým ,ktorý ju vedel vypočut ked jej bolo tažko bol preč
Henrieta Krehaková
Nové Srdce
Simon sa cítil čoraz horšie a horšie ,odmalička trpel na srdcovu vadu ,a teraz sa to dost zhoršilo ak sa nenajde darca tak zomrie ,už nemohol ani chodit len ležal na posteli a rozmyšlal ake to bude ak zomrie aka bude smrt ,čo
Henrieta Krehaková
Judaš
Malý chlapec bol z matkou v záhrade spolu sadili male stromčeky ,chlapcovi sa to velmi pačilo sadenie stromčekov ešte vtedy bol čisty nebolo v nom nič zle ,nevinne srdce čista duša ,rád pomahal matke najma v záhrade nemal moc
Henrieta Krehaková
Poslanie
Ježiš po krste v jordane odišiel na púšť kde sa pripravoval na svoje poslanie ,bol tam spojený zo svojím otcom ktorý mu dával silu aby zvladol to prečo prišiel na svet ,cele tie dni nič nejedol už cítil unavu ale ovladol chcel byt
Henrieta Krehaková
Herodes
Nemohol spaváť odvtedy nezaspal ako dal zabit tie deti tých chlapcov ,po nociach bludil chodil plný nepokoja po paláci ,nemá pokoja odvtedy ako prišli ti pocestni z dalekých krajím že vraj kde je ten židovska král ? ktorý sa
Henrieta Krehaková
Nebeský Kráľ
Nadišla chvíla nadišiel ten čas povedal Boh aby som ta synu moje slovo môj milovaný syn poslal na zem aby ludia mohli ziskat stratený raj nebo vyslobodit ich zo zla ku ktoremu su pritiahnutí , smutok mi drása srdce ked vidím že su
Henrieta Krehaková
Myšlienky
Strach plodí smutok ,hnev a nenavist najhoršia smrt človeka nieje smrt tela ale ducha ked do svôjho srdca pusti zlo a pychu vtedy zabija svoju dušu najvačším nepriatelom človeka je jeho pyšne a sebecke ja lebo len ked to si
Henrieta Krehaková
David
Mladý pastierik bol pri ovciach stražieval najma v noci ,bol to pekny chlapec mal krásne oči ked sa zadíval mal v ních zvlaštnú iskru mal v sebe niečo jemnost citlivost ,byval skoro vždy zamysleny myslieval často na Boha jeho
Henrieta Krehaková
Saul
Boh povedal tak môj ľud chce mať kráľa nestačím mu ja ,dobre bude ho mat ale potom bude lutovat že mal takuto žiadost ,bude mať takeho akeho si zasluží ,ako mi je uzko ked si nato pomyslím slzy mal skoro na krajičku ked to hovoril
Henrieta Krehaková
Po Potope
Večne s nami to chcem aj ja synu ,viem že ludia vždy budú nakloneni ku zlu viac ako k dobru ale aj tak človeka velmi milujem aj budem vždy milovat ,po potope sa ludstvo rozmožilo dalej bola v ních pýcha chceli byť ako Boh ale nie
Henrieta Krehaková
Záhrada Pokoja
Niekde na púšti je zasadená nádherná záhrada je to velkolepá oáza kto do nej ráz vkročí ten lásku tam zočí je to lúka plná pokoja miesto kvetín je tam radost a priatelstvo žiadná smutná samota stromy rodia lásku a radost tam
Henrieta Krehaková
Kain a Abel
Kain a Abel dorastali ,už ako deti boli velmi rozdielní ,Kain sa puštal do svôjho brata ,mal nepokojnu povahu večne nahnevany zachmureny chodil mal v sebe akysi nepokoj ,rodičia mu vraveli musiš sa ovladat synu nesmieš byt svôjho
Henrieta Krehaková
v Raji
Adam a Eva teda žili v raji ,starali sa on ako im to Boh prikázal ,Boh sa každy den v dennom vánku s nimi prechadzal po raji ,rozpraval sa s nimi ,bol štastný že utvoril človeka jemu podobnemu pomaly už ani nemyslel na padlých
Henrieta Krehaková
Na Počiatku
Na začiatku ,ked ešte nebol začiatok ,ked ešte nejestvoval čas, bol iba tmavý a temný priestor vládla v nom prázdnota ,v tomto temnom a tmavom priestore bola neviditelná energia a sila ktora tvorila najprv lúč svetla ktorý
Henrieta Krehaková
Zranene Srdce
Neteším sa na tento den ,lebo nás opustil otec sem tam pil ale predsa mi bude chýbat vstávat sa mi ešte nechce ,nemám nato ani chut ,na jedlo ani pomysliet žaludok mám stiahnutý vnutro rozorvane ,cítim hnev na otca na všetkých ,
Henrieta Krehaková
Adam a Eva
Boh rozmyslal nad tým že stvori niečo sebe viac podobne bolo to v nom tá myšlienka mal okolo seba anjelov ale chcel mať niekoho kto by s ním bol niekoho koho by veľmi miloval
Henrieta Krehaková
Trpká chuť Lásky
Nikol bola mlade dievča velmi pekná ,aj vo vnutri čistá a uprimna dost aj citlivá ,túžila velmi venovat sa modelingu alebo reklame ,mala dost priatelov vždy usmev na tvári vedela byt velmi priatelska ,mala aj dobre srdce bola
předchozí | 1 2 | další |