David

Mladý pastierik bol pri ovciach stražieval najma v noci ,bol to pekny chlapec mal krásne oči ked sa zadíval   mal v ních zvlaštnú iskru mal v sebe niečo jemnost citlivost ,byval skoro vždy zamysleny myslieval  často na Boha jeho 

 srdce tužilo po nom citil to tak v sebe ,miloval toto straženie mal rád ovečky o ktore sa staral
a ktore chranil pred divými zvermi ,nedovolil aby sa k ním niekto približil kto by im ubližil citil že by dal 
za ne aj život tak mu boli drahe ,bol skromný pokorný v srdci ,vedel mat rád bol najmladší zo siedmých synov 
jeho bratia ním skôr pohrdali kolkokrat mu hovorili že páchne po ovciach ale on si z toho nič nerobil 
snažil sa si ich nevšimat popri ovciach miloval hudbu najma hru na lutne sám si skladal texty najma o Bohu 
ktoreho mal v srdci viac ako jeho bratia ,miloval tie večere ked bol pri ovciach pri zapade slnka často 
obracal oči k nebu a myslieval na toho ktoreho citil blizo seba ako jemný vánok ktorý ho pohladzal na duši 
jeho tichý hlas akoby počul vo svojom srdci tichý a tak láskavý ,aj ked bratia boli k nemu taki on necitil 
 k ním nenavist nič zlé mal ich rád ,mal srdce tak čiste že nevedel citit nenavist ani hnev 
svôjho otca miloval velmi bol mu velmi vdačný zato že mohol byt pri ovciach tu sa citil dobre citil slobodný 
netužil po spoločenstve nejak mal rád samotu pri ovciach a citil sa tu tak blizko Boha ,
Boh videl tohto mladenca videl do jeho srdca a povedal tento bude král podla môjho srdca ,jeho ustanovim 
za krála nad mojim ludom má srdce pokorne ma dobro v srdci ,to je viac ako krása tela ale pycha v srdci 
aku má Saul on ma opustil preto je tak neštastný ale David ma neoopusti má srdce otvorene pre mna 
ano z jeho rodu pride ten čo spasi človeka zvolil som si Davidov rod cez ktorý prídem na svet jeho rodne mesto 
Betlehem tam sa narodil David a tam sa narodí môj milovany syn moje slovo ,
ked David prichadzal domov jeho bratia si ho často doberali že nech sa umyje lebo ho nemôžu ani citit 
David mlčal šiel sa umyt potom bol z otcom a z bratmi ,jeho starší už služili vo vojsku Saula 
aj David tužil byt vojak služit u Saula ale ešte bol moc mladý a bratia mu povedali ty si nato neni 
braček ty radšej hraj na tej tvojej lutne a pás ovce to je tvoja práca ty a vojak ? a smiali sa mu 
David sa zahanbil pocitil trochu hnev ale hned ho prešiel ,
nevedel sa dlho hnevat na bratov ked mu byvalo tažko odchadzal do samoty a hraval na lutne to mu 
pomahalo utešovalo ho to a najma Boh citil jeho prítomnost ,
ked na dalši den zas odchadzal na večer pri ovce mal zvlaštný pocit akoby sa malo niečo stat 
tešil sa na svoje ovečky že bude zas pri ných ,miloval zapad slnka aj teraz zamysleny myslel 
na všemohuceho aj nato ako by sa dostal k vojsku ked ho zrazu niekto prerušil ten mu hovori musiš sa rychlo vratit 
domov lebo ta čaká prorok Samuel prišiel nás navštivit a jedneho pomazat za krála 
David prekvapeny oči uprete na toho človeka jeho čakaju ? zvlaštne ved bratia ich nepomazal za krála ? 
nie hovori mu muž nebudu jest dovtedy pokial ty neprideš povedal mu tak pod rychlo 
David šiel domov ked prišiel bratia sedeli pri stole zbadal Samuela už starca ten sa na neho zadival 
takým prenikavým pohladom to je on hovori otec najmladši bol pri ovciach David sa volá 
Samuel k nemu pristupil a povedal poslal ma k tebe Pán aby som ta pomazal za krála nad izraelom 
David myslel že zle počuje on a král ved je ešte chlapec a k tomu pastier ktorým pohrdali aj bratia 
Samuel na neho lial olej a modlil sa k Bohu vtedy David citil blízkost Boha ako nikdy predtým bratia sa mlčky 
prizerali a boli udiveni prečo tento ich najmladši brat má byt král taky nikto len pri ovciach a lutne 
ale Boh si ho vyvolil moc sa im to nezdalo ale boli ticho ,
David potom citil silu a vačšiu blizkost Boha trochu mal aj strach ale premahal ho vdaka Bohu 
bratia sa na neho začali trochu inak dívat už si nerobili z neho posmešky kvôli ovciam a lutne 
David i nadalej stražil ovce a Boh bol s ním pri tom skladal texty pre Boha a hral na lutne 
myslel si v duchu či skôr sa pytal prečo ja mám byt král ? ved je tolko udatnejších mužov a čo Saul ved 
on je král čo bude s ním ? počul tichý hlas v sebe preto lebo on nieje král podla mojho srdca 
pycha ho odo mna odohnala ty si pokorny a máš srdce čiste a otvorene pre mna 
raz sa stalo že ho volali ku královi ktorý sa citil zle aby mu niečo zahral David mu zahral na lutne 
a hned mu zostalo lepšie ,vtedy sa zoznamil z Jonatanom a hned sa stali priatelmi 
David zostaval pri Saulovi ale chodil aj k ovciam miloval byt pri ných chranit ich pred zvermi 
raz ich napadol lev ale David leva zabil vdaka pomoci a sile Boha potom mu zaspieval oslavnu piesen ktoru 
pre neho zložil ,potom sa stalo že Goliaš napadol zo svojim vojskom izrael preklinal ich aj ich Boha 
vtedy otec poslal Davida k bratom aby im priniesol obed a dozvediet ako sa maju David šiel rád 
ked tam prišiel počul Goliaša ako prekliná povedal to sa nenašiel nik kto by sa proti nemu postavil 
bratia mu hovorili načo si prišiel vymyšlat či nevieme aky si ako tužiš sa preslavit ty král radšej 
sa vrat ku svojim ovciam pastier nie tu budeš zavadzat ,David riekol a čo som take povedal prečo zas ste 
taki ku mne ale oni ho len odbijali preč aby šiel či nepozname zlobu tvojho srdca že tužiš po slave 
a odkedy ta Samuel pomazal za krála tak sa povyšuješ že až ty nič si len smradlavý pastier a hráč na tej tvojej 
lutne tam hraj ovciam ,David skoro plakal čo som vám urobil že ste stale takí ku mne ja len prečo ma preklinat 
nášho pána ,potom šiel za králom že on pôjde bojovat s ním král nechcel mal strach že je to len chlapec 
ale napokon ho poslal David sa modlil k Bohu prosil ho aby mu dal silu zvítazit potom chytil kamen 
prak ktorý mal vždy pri sebe ked chranil ovce roztočil ho a zdvihol do vzduchu kamen vyletel rovno do hlavy 
Goliaša ten padol na zem omračeny potom mu David odtal z jeho mečom hlavu ,všetci z užasom pozerali 
čo sa stalo tento chlapec porazil toho obra užas ich premkol ,Saul si ho dal zavolat pytal sa na jeho rodinu 
či syn je a povedal zostan u mna syn môj budeš mi ako syn Jonatan sa tešil z Davidom aj to že zostal u ných už nastalo 
David zostal u Saula trenoval ako vojak maval uspech lebo Boh bol s nim 
potom sa stalo že Saul počul spev ludu ako spievali že Saul porazil tisic a David desattisic nepriatelov 
Saula to dost zamrzelo pomyslel si tento David je dost šikovny a vidiet že je s nim Boh on je ten král 
čo ho Samuel pomazal musim sa ho zbavit a odvtedy sa mu snažil vziat život 
David bol neštastny musel utiect prosil Boha o pomoc pomahali mu piesne modlitby 
musel sa schovavat po horach na pušti opustených miestach pridali sa k nemu dalši 
ked raz mal priležitost zabit Saula nemohol ani nechcel to urobit ved kto je on aby siahol ruku na pánovho 
pomazaneho necitil ani štipku nenavisti voči Saulovi len mu bolo luto že mu nedôveruje že mu siaha 
na život zavist strach o královstvo pýcha zatemnila Saulovi hlavu a chcel sa zbavit Davida 
David utekal pred ním mrzelo ho najviac že nemohol byt zo svojím priatelom Jonatanom ktoreho mal rád 
ako brata ,ked sa dopočul že Saul padol v boji aj jeho syn Jonatan velmi plakal najma za Jonatanom 
hovoril ako mi len budeš chybat priatel môj ved ty si mi bol drahši ako láska žien tvoje priatelstvo 
nikdy na teba nezabudnem a plakal nedal sa utišit ,
na dalšie dni vítazne vstupil do jeruzalema premohol jebuzejcov a obsadil sion 
stal sa králom nad izraelom zaspieval pánovi vítaznu piesen vdaku zato že mu ochranil život a dal silu 
zvítazit ,len v srdci citil ešte smutok za priatelom mal sice Abigail aj ine ženy ktore ho utešovali 
ale Jonatan bol nadovšetko nad ne citi že mu bude velmi chybat 
potom sa Davidovi zapačila jedná žena volala sa Betsabe bola velmi krásna zatužil po nej hoci počul 
hlas srdca netuž po manželke svôjho bližneho ale on sa snažil ten hlas nepočuvat silnejšie boli jeho city 
k tej žene nevedel si pomôct bolo to silnejšie ako on ,nevydržal a spal s nou prežil krásne milovanie 
len v srdci citil že to neni správne ale nemohol inak tak ju miloval tak ho očarila že musel 
Boh to videl a nepačilo sa mu to ale videl že David ma v sebe pokoru že nieje v nom taká pycha 
ako u Saula citil smutok z toho čoho sa David dopustil a najma že dal zabit Uriaša nevinneho človeka 
David sa citil zle citil že Boh mlčí urobil niečo zle vedel to ale má nadhernu ženu ktoru miluje 
ale aj tak ho to netešilo tak ako si prial ked mu Natan povedal tie slova David plakal prosil 
o odpustenie Boha ano zhrešil som velky je hriech čo som urobil odpust svôjmu sluhovi Pane 
Boh videl pokoru srdca lutost aku mal uprimnu odpustil mu ale syn mu umrie ktoreho čakal z Betsabe 
a ešte sa mu stane dalši trest jeho vlastný syn sa proti nemu postavi a vyženie ho z domu 
David sa velmi pokoril trapilo ho to čo vykonal prosil stale Boha aby ho neopustil aby bol s nim 
ako predtým ,jeho srdce i nadalej bolo pokorne otvorene pre Boha jeho utechou mu bola Betsabe ktoru velmi 
miloval aj jeho synovia ktorých mal a ked mu porodila Salamuna bol najštastnejši na svete povedal 
toto bude môj nastupca po mne ,chcel aj postavit chram Bohu ale Boh povedal že jeho syn mu postavi chram 
trapilo ho to ale rešpektoval pánovu vôlu 
ked Amnon jeho prvorodeny zneuctil Tamar David bol velmi zarmuteny hovoril to ma tresta Boh za Uriaša ešte 
a ked Absolon zabil Amnona David plakal modlil sa k Bohu pane trpim ja viem urobil som pred rokmi zlo 
ale prečo môj syn a jeden vrah srdce mi trha bolest nad tým 
miloval Absolona aj tak ked sa proti nemu postavil ked musel utekat pred ním v srdci k nemu nikdy 
necitil nenavist ani hnev odpustil mu v srdci David aj napriek tomu mal vždy pokorne srdce plne dobra 
a ked sa dopočul o synovej smrti tak plakal nedal sa utišit hovoril to ja som mal byt mrtvý nie ty syn môj 
ja som zhrešil ja ach Bože to je velky trest pre mna ale prijimam ho z pokorou stale ma to trápi aj bude 
že som vtedy dal zabit nevinneho ano padol som kvôli láske k žene ale moji synovia mrtvi už dvaja Amnon 
Absolon velka to bolest moja nedá sa mi utišit jedinou utechou a potechou mu bol jeho syn Salamun ktoreho 
velmi miloval a ktoreho ráz pomažu za krála nad izraelom ,
David sa stale modlil k Bohu skadal piesne hral na lutne a často myslieval ako mu byvalo dobre tam 
pri tých ovečkach na tie časy nikdy nezabudne a velmi dakoval Bohu že ho nezatratil že je stale s ním 
že mu odpustil aj ked si preto dost vytrpel aj kvôli synom ktorých stratil jeho rana na srdci 
je stale otvorena jazva zostane aj ked sa rana zahoji ,vždy si pomyslel aky byval štastný pri ovciach 
 a potom z Jonatanom ked bojovali ked vítazili ale vedel že najvačšie vítazstvo je nad sebou a potom najviac tužil 
a citil že ho z pokorou dosiahol .nikdy nezabudne na ten zapad slnka ktorý tak miloval aj teraz zapadalo 
slnko jeho života tešil sa na pána že sa s ním stretne štastný hladel už ako starec na svôj zapad slnka 
že uvidí ráz to večne slnko ktorým je Boh a z touto nadejou zaspával .to slnko čo ho stale sprevadzalo 
a ktore mal v srdci a ktore aj teraz ho pohladzalo na duši ako lahký vánok .