Nebeský Kráľ

Nadišla chvíla nadišiel ten čas povedal Boh aby som ta synu moje slovo môj milovaný syn poslal na zem  aby ludia mohli ziskat stratený raj nebo vyslobodit ich zo zla ku ktoremu su pritiahnutí , smutok mi drása srdce ked vidím že su

stale nakloneni ku zlemu ako k dobremu ,otočili sa mi chrbtom 
bolí ma to velmi hovoril aj k anjelom ,ale ja ludi nechcem ani neopustím ako som opustil padlých anjelov
ved človeka som utvoril na náš obraz dal som mu svôjho ducha zo seba to najlepšie ,viem že ani potom 
sa ludia moc nezmenia ale aj tak ich chcem zachranit od večnej smrti od zla od toho čo ich tak velmi 
zotročuje vidim aki su neštastní vo vnutri len preto že dali prednost nie mne ale zlemu ,
syn hovori otče som pripraveny zostupim k ním na zem tvoja vôla je aj moja ,viem bude to velmi tažke 
ale aj tak to chcem urobit lebo ich velmi milujem láska je silnejšia ako všetko zlo na svete 
viem aj to že pre mnohých to bude zbytočne a to mi srdce drása ale aj tak pojdem zostupim k ním a oslobodím ich 
Boh hovorí syn môj aj pre mna je to tažke ale láska k ludom je silnejšia preto ta posielam viem ako budeš 
trpiet vidim to už teraz ale nemôžem inak chcem mat človeka pri sebe v nebi zachranit jeho vnutro 
srdce od zla prinavratit ho ku mne ukazat mu že nie som taky tvrdý a prísny za akeho ma maju 
že som láskavý a že ich velmi milujem ty im to povieš syn môj moje slovo moja láska ,tvorim niečo nove 
niečo čo bude večné a navždy to zostane v srdciach duše budu žit večne v láske v pokoji radosti 
to bude moje nove královstvo nebeske večne nebude ako tie pozemske plné nasilia a moci ,bude plné lásky 
dobra pokoja a bude v ludoch v ích srdciach to bude to práve nebo ktore budu večne prežívat žit so mnou 
len ak to prijmu zaleží len na ných my im to ponukneme maju slobodnu vôlu tak oni musia chciet 
ja nikoho nebudem nutit ani nechcem človek musi sám sa rozhodnut ,
teraz tvorím niečo krásne dušu ktorá nebude mat na sebe dedičny hriech je čistá a taka aj zostane 
bude to tvoja matka syn môj ,ano otče je krásna a tak čistá najčistejšia citim už teraz radost a lásku 
k nej ,ked Boh utvoril tuto čistu dušu bez hriechu tak potom ked toto dievča už bolo na svete a malo vek 
ked bola zasnubená ,povedal svojmu anjelovi Gabrielovi pojdeš k tej panne a povieš jej že sa jej narodi vykupitel 
a osloboditel sveta môj syn Gabriel povedal z radostou Pane pojdem určite to prijme 
je tak čistá a krásna mame z nej len radost hovori tak šiel k Marii a povedal slová ktoremu Boh dal 
na začiatku bola dievčina zarazena ale napokon suhlasila vtedy v tej chvili ako povedala som tvoja služobnica 
syn večne slovo ako svetlo z ducha zostupil z neba jeho luč vnikol do nej a naplnil ju potom z jej tela 
si utvaral svoje telo v ktorom bude žit na zemi ,Maria citila niečo krásne v sebe citila nebo Boha 
bola štastná ale mala trochu obavy či to pochopi a ako to prijme jej snubenec Jozef ale vo vnutri 
počula tichy hlas neboj ja sa o to postaram ty mu nič nehovor a Maria tak aj urobila mlčala 
Jozef mlady muž pracoval vo svojej dielni myslel na svoju svadbu z Mariou ktoru mal velmi rád 
spominal na svoje detstvo ktore nemal moc lahke jeho bratia mu moc nerozumeli lišil sa od ných 
svojou tichou povahou mal rád samotu vyhladaval tiche miesta kde sa modlil k Bohu mal k nemu velký vztah 
vedel že pochadzal z Davidovho rodu ale pychu necitil v sebe hrdost ano ,bol mudrý učil sa lepšie ako jeho 
bratia ale rozhodol sa pre remeslo mal rád prácu z drevom preto sa učil u jedneho tesara a potom sám 
vyrabal nabytok a čo bolo treba miloval tuto prácu aj on očakaval prislubeneho mesiaša aj teraz nato 
myslel kedy pride ten vykupitel ,ale bol dost trpezlivy necitil nejaku zlost či sklamanie že spasitel nejak 
neprichadza hovoril si že raz predsa pride ,
potom ked raz navštivil Mariu zbadal tu zmenu pocitil šok to nemôže byt pravda ona by to nikdy neurobila 
ved si slubili čistotu aj on od malička si slubil aj Bohu že bude čisty ,a teraz ako ju vidi mu to nejde 
do hlavy nechape čo sa stalo azda ju niekto preboha nechce si ani nato pomysliet to nie dufa že nie 
pocitil horkost vo vnutri nemôže jej ubližit povedat niečo zle to on nie nieje taky ani nechce 
radšej ju potajomky pošle preč zruši to zasnubenie ale ubližit nikdy ma ju stale rád aj bude 
ale nemôže si ju takto zobrat ked dieťa nieje jeho ,trapil sa viac a viac aj sa chcel jej opytat na to dieťa 
ale neurobil to nemohol citil že by mu to nepovedala ,videl stale na nej jej krásu a čistotu tak prečo to dieťa 
a od koho ? tieto otazky mu virili v hlave Mária je stale ešte krajšia a taka pokojnejšia ako predtým 
a ešte viac ,možno nemôže hovorit od koho to má mysli si v duchu ,aj pri práci bol nepokojný zakazky 
vybavoval pomaly nemal ani nato chut ale musel aby sa uživil ,radost v srdci nemal ako predtym 
toto mu zakalilo vnutro ale necitil odpor ani nenavist k nej ,skôr smutok že ju musi opustit poslat 
ale potichu nechcel aby ju ludia tupili to by si Maria nikdy nezaslužila aj ked je v takom stave 
to nechcel aby sa jej niečo stalo to nemohol dovolit ,mal velmi dobre srdce pokorne bol velmi tichý 
človek chcel byt k nej spravodlivý ako aj k iným ludom ,
ráz v noci nemohol zaspat až ked napokon zaspal mal sen videl anjela ako mu hovori aby si Mariu nebal 
zobrat za manželku lebo to čo sa v nej počalo je od Boha ,Jozef sa prebudil pocitil velku ulavu 
tak predsa je nevinna nemylil sa on vždy veril že by ho nepodviedla ale aj tak mal pochyby 
teraz sa zato hanbí že pochyboval o nej trochu ,ked k nej prišiel prosil ju o odpustenie že jej neveril 
a že ju chcel poslat preč a že sa od nej vzdaloval že nechodil už k nej ,
citil radost a citil aj pritomnost niekoho velkeho taky pokoj nikdy necitil ako teraz pri Marii a pri tom 
koho nosila v sebe tešil sa nato dieťa velmi sa tešil 
ked sa narodil Ježiš boli v betleheme Jozef videl a citil radost pri pohlade na neho tak maličky 
ako ostatne deti a predsa je iny usmieval sa na neho jeho male očka žiarili bol tak krásny 
citil pri nom dobro pokoj radost ,malý Ježiš sa dival na neho z takým pokojom láskou ,videl v nom mudrost 
je to Boh myslel si a citil v nom niečo božske najma tu lásku ktora z neho žiarila z jeho pohladu 
oči usmevu ,ale bolo tam chladno malý Ježiš sa rozplakal aj on ako človek citil chlad chcel byt ako ini ludia 
citit všetko ako ini chlad teplo bolest radost všetko telesne preživat Jozef ho viac zakryl priložil drevo 
aby bolo v jaskyni teplejšie ,Mária si ho privinula bližšie k sebe aby mu bolo teplejšie prestal v jej 
naruči plakat zaspal Jozef sa ešte dlho díval na neho ako spí a bolo mu teplo a prijemne na duši ked sa 
pozeral na toto dieťa ktore neni ako ostatne je ine lebo je to vykupitel a král ten najvačši lebo je z neba
ten nebeský ,potom prišli pastieri hovorili čo videli všetci aj Jozef sa divili tomu ale verili že to tak 
bolo maly ježiš sa díval na pastierov usmieval sa na ných aj oni citili pri nom taky pokoj a radost 
niečo nebeske božske niečo naozaj krásne 
ked neskôr prišli aj odišli traja mudrci tak im zakalila radost museli utekat do egypta 
lebo Ježišovi hrozila smrt Jozef sa o všetko postaral cesta bola tažka unavna Dieta male 
ale museli ist maly Ježiš bol na ceste trpezlivy sem tam zaplakal ale nie moc robil im len radost 
cesta sa im zdala lahšia ked s nimi bol všetko lahšie zvladali aj prekonali nebezpečenstvo 
na pušti v egypte tiež Jozef pracoval aby uživil rodinu mal to tažke niekedy mu nechceli zaplatit 
za prácu židov tam v láske moc nemali sice tam žili nejaki židia ale Jozef aj jeho rodina museli 
dost tažko tam preživat ale radost im robil malý Ježiš už sa snažil Jozefovi pomahat aj ked bol malý 
hraval sa bol najma pri Marii ona ho nechcela spustit z oči ani aby bol daleko od nej mala strach aby sa 
mu niečo nestalo ked padol niekedy utekala či si moc neubližil hned mala strach obavu aby sa mu niečo 
nestalo ,
v egypte boli niekolko rokov ježiš už bol trochu vačši ked odchadzali bol to pekný chlapec mal krásne 
oči bol v nich pokoj láska ked sa zahladel tak kto to videl citil v tom pohlade niečo božske nebeske 
bol dost mudrý Maria ho učila nechcela aby niekam chodil ,lahko sa učil chapal všetko zakony 
ked sa vratili do Nazareta Jozef tam pracoval v dielni pri dome Ježiš mu pomahal 
a pomahal aj matke bol im vždy poslušný robil im radost vedel byt láskavy k iným ludom mali ho radi 
velmi si rozumel zo svojimi bratrancami Judom a Jakubom ktori sa spolu s nim aj hravali aj učili 
u jeho matky boli to synovia Jozefovho brata Alfeja ktorý tiež Jozefa moc nechapal najma jeho sobaš 
z Mariou sice nebol nejak moc proti ale mal take pochyby o tom najma ked videl že už pred svadbou 
čakala dieta a že Jozef sa potom ponahlal si ju vziat 
Juda a Jakub boli v takých rokoch ako Ježiš ,mali ho radi citili sa pri nom dobre radi tam chodili 
k Marii z Ježišom sa hravali Juda mu raz hovoril ty si iný prečo si taky pokojny ked ti ten chlapec 
podrazil nohu ? Ježiš odpovedal nič zle sa nestalo ten chlapec je dost neštastny preto je taky zlý 
povedal ja k nikomu necitim hnev ani nenavist skôr naopak mam ho rád ,Juda mu nato ako ho môžeš mat rád 
ved ta chcel byt ,Juda bol skôr vybušny ked mu niekto ubližil aj on mu to vratil ,Ježiš mu povedal nebud taky 
snaž sa byt láskavy a uvidiš že ich to prejde ale Juda si myslel svoje a Ježiš to videl ved ako Boh 
videl to vnutra ludi ale mlčal pri Judovi len sa pousmial na neho a šiel sa s nimi hrat dalej 
potom pracoval v dielni z Jozefom z takym pokojom sa učil od neho vykonavat tu prácu čo najlepšie 
Jozef ho učil ako ma drevo zjemnit aby nebolo drsne ako pilit hoblovat ,Ježiš sa učil rád a rychlo 
už zanedlho robil sám bavilo ho to velmi sa mu to pačilo ,Maria ich volala k obedu velmi im chutil 
to boli tie najkrajšie chvile na ktore si Ježiš spomina citil sa tu velmi dobre citil tu lásku svojej 
matky pestuna miloval ich velmi mal rád tie chvile ked po práci si odpočinul s nimi ked pri stole 
rozoberali cely den ako ho prežili ,v dielni ked mu práca išla od ruky 
chodieval s Judom a Jakubom von pri dome sa hravali rozpravali sa čo prežili a čo by chceli prežit 
Jakub bol na rozdiel od svôjho brata tichši miernejši nebol vybušný ako Juda ani hnev tak nedaval 
najavo ,Juda naopak lahko sa vedel nahnevat ale mal dobre srdce hlavne uprimne vždy Ježiš ich mal velmi rád 
neboli mu len bratranci ale aj najlepši priatelia ,ked im byvalo smutno snažil sa ich potešit aj oni jeho 
aj Ježiš niekedy citil smutok myslel na svôjho otca v nebi hovoril s nim ale bol rád že je tu že ludom 
pomôže sa oslobodit od zla čo ich niči otročí ,ked si pomyslel na to čo ho čaka až uzkost mu vošla do srdca 
a celý sa zachvel strach citil pri tom ako človek chcel to chcel citi to čo ini ludia preživat tie stavy 
len jedno mal odlišne že bol bez zla v sebe nikdy k nikomu nepocitil ani len trošku nenavisti 
ku všetkým vedel byt láskavy dobrý aj k tým ktorí k nemu neboli moc dobri 
Ježiš rástol pracoval z Jozefom aj Marii pomahal robil im radost vždy bol ich pokojom aj on doma prežival 
ten pokoj radost lásku dobro to boli tie jeho najkrajšie roky ktore prežil na zemi potom ho už čakalo učenie 
a to prečo prišiel aby naplnil vykupitelske dielo svoje poslanie oslobodit človeka od zla večnej smrti 
aby človek bol s nim aby citil to čo  on tu radost lásku pokoj vedel čo ho to bude stat ale chcel to 
lebo miloval človeka nechcel ho večne stratit chcel ho znovu vratit do toho raja ktory človek stratil 
svojou neposlušnostou priviest k sebe k otcovi k Bohu a k láske ,
ked Jozef ochorel a umieral Ježiš a Maria boli pri nom Ježiš ho upokojoval tešil že bude z Bohom ochvilu 
spieval mu žalmy ktore spolu vždy spievali aj po práci v sobotu vo sviatok 
ked Jozef navždy zavrel oči Ježiš zaplakal potichu slzy mu vstupili do oči bude mu chybat tento človek 
ale musel ist lebo teraz nastáva chvila ked pojde učit a ziskavat si učenikov 
lučí sa z Mariou objime ju bozká hovori že nie navždy ale bude sa sem vracat musi ist nadišla jeho chvíla 
ked odchadzal Maria sa za ním dlho pozerala potom šla robit svoje domace práce v srdci citila smutok 
za Ježišom ,aj Ježiš citil smutok že opušta dom pokoja a ide do sveta nepokoja vie čo ho čaka ale ide 
musi ved to je jeho poslanie pre ktore sem prišiel prosi otca aby mu dal silu a bol pri nom 
lebo to bude dost tažke ale citi že mu otec dáva silu a je pri nom a to ho naplna radostou a pokojom.