Po Potope

Večne s nami to chcem aj ja synu ,viem že ludia vždy budú nakloneni ku zlu viac ako k dobru  ale aj tak človeka velmi milujem aj budem vždy milovat ,po potope sa ludstvo rozmožilo dalej  bola v ních pýcha chceli byť ako Boh ale nie

 v láske skôr v moci stavali vežu čo mala dosiahnut nebo 
Boh to videl a nepačilo sa mu to ,povedal človek si mysli že ma môže prevýšit ,je mi z toho smutno 
stale túži byt viac moc pýchy je v nom ,zmetiem jeho reč aj to urobil ludia potom už nehovorili 
jedným jazykom tak prestali stavať vežu do neba ,
neskôr videl Boh jedneho človeka ako nieje spokojný stale niečo hladá neveril tým modlam ktorým verili jeho 
pribuzni on bol iný ,veril že je niečo viac ako modla musi byt niekto viac myslel si 
hoci mal majetok a mal ho dost nebol štastný necitil v sebe uspokojenie ,aj preto že nemali deti 
tužil mat potomka aspon jedneho ale nemohli mat ,Boh ho videl a videl aj do jeho srdca ako zmýšla 
aky smutok nosí v sebe a videl aj jeho spravodlivost ,povedal tento muž bude otcom naroda 
ktorý bude len môj ,je to dobrý a spravodlivý človek a bude mat deti synov a jeden bude vyvolený 
ten človek sa volal Abram a jeho žena Sarai ,Abram rozmyšlal o tom že odide z tejto krajiny hovoril 
tieto modly mi dieťa nedaju su to len bezduche sochy ,myslim si že je niečo vyššie ako toto 
citim to tak to hovoril svojej žene ,citim že ma niekto sleduje proste to tak cítim Sarai 
odpovie mu ale kde pôjdeme ? kam ? ved tu mame všetko nie si tu spokojný ? 
odpovie nie som chýba mi niečo čo hladám ,dufam že to inde najdem ,
ked ráz bol sám mal zas ten pocit akoby ho niekto sledoval chcel povedat kto si ale nemohol 
zo seba vydat ani hlas ,tu zrazu v sebe blizo seba počul tichý hlas tak jemný a pokojný aky nikdy 
v živote nepočul , a ten mu povedal Abram odíd z tejto zeme a pod do krajiny ktoru ti ukážem 
Abram sa obzeral kde je ten čo k nemu hovorí ale nevidel nikoho citil v sebe taky pokoj aky predtým 
nikdy necitil povedal si tak predsa je niekto viac ako modly ano odidem 
a hned aj zo Sarai pobalili všetok majetok a odišli a nevedeli kam ale Abram veril tomu hlasu 
veril Bohu ,potom mu Boh slubil syna Abram sa potešil aj neskôr mal syna od Sarai 
Izaka ktoreho velmi miloval ,Boh videl tuto jeho lásku tak si povedal vyskušame ho či viac miluje syna ako mna 
tak mu v jeden den povedal aby svôjho syna obetoval ako zapalnu obetu ,Abraham sa zlakol čo to od neho 
žiadá ale nenamietal musi ho posluchnut myslel si je to Boh a len jemu patrí jeho poslušnost 
v tu noc nespal vôbec akoby aj mohol ked zajtra si zabije syna obetuje ako obetu ako zviera 
ako mu len bolo tažko môj jediny vyvoleny syn ach Bože prečo to odo mna žiadaš ? chcelo sa mu 
kričat ale nemohol vo vnutri sa mu trhalo srdce z toho ked si nato pomyslel 
Boh to videl aj ako sa trápi bolo mu ho luto ale musi ho podrobit tejto skuške 
či nieje moc naviazany na syna či ho obetuje či je pre neho on Boh viac ako syn 
Abraham mal zrazu pocit že Boh ho nepripravi o syna že je to možno len skuška 
trochu sa upokojil ,na dalši den vzal syna a šiel muky prežival po ceste 
obetuje svôjho syna svôjho jedineho ach Bože ale musi posluchnut Boha aj ked ho to bude stát 
život syna a potom hrozne trapenie smutok za ním ,
ked prišli na miesto vzal nôž a chcel to urobit vtedy počul hlas aby mu neubližoval 
bol štastný že to bola len skuška ,Boh videl jeho vernost a pačilo sa mu to 
povedal tento človek mi teraz dal viac ako ostatni lebo nevahal obetovat svôjho syna ktorý pre neho 
znamená skoro všetko ,
neskôr ked Abraham sa pobral k svojím predkom ,Boh nadalej pomahal ludom bol pri ných 
našli sa aj dobrí ale viac bolo tých horších ale on aj tak sa rozhodol že človeka zachrani 
spasí aj ked je človek taký aj ked sa mu obracia chrbtom a odmietá ho 
pomahal Jozefovi ktoreho bratia predali bol pri nom stale ,
potom si vyhliadol Mojžiša ktorý vyvedie jeho lud z egypta 
rozpraval sa s nim mával s ním dlhe rozhovory ako s nikým iným 
ale jeho lud nerobil čo od neho Boh chcel obracali sa mu chrbtom z čoho bol smutný 
hneval sa na ných ale viac ich miloval preukazoval ím i nadalej svoju lásku 
oslobodzoval ich od narodov ktore ich zotročovali 
dával im ludi ktorí ich viedli ako aj silneho Samsona 
Samson bol vyvoleny jeho lud viest sudit bol sudca 
Samson tiež hladal niečo viac ako mal ,vždy sa zalubil do žien ktore nepochadzali 
z jeho naroda čo rodičov dost trapilo ,raz si vyhliadol krásnu ženu 
volala sa Dalila velmi ju chcel miloval ju je pohanka myslel si ale ja ju aj tak lubím Bože dufam 
že mi to odpustíš mal aj Boha vo svojom srdci myslieval na neho hovoril s ním 
mal silu nielen vonkajšiu ale aj vnutornú 
len ta Dalila mu urobila zmätok v hlave myslieval na nu stale 
ked bol s nou stale vyzvedala kde je jeho sila ukryta 
najprv jej to nechcel povedat ale ked velmi naliehala opojeny k láskou k nej jej to prezradil 
a to bola jeho zahuba vzali ho oslepili až vtedy si uvedomil ako velmi ho sklamala tá ktoru 
miloval prosil Boha nech mu to odpusti že dal prednost žene pred ním že jej tak veril 
Boh z lutostou pozeral na neho odpustil mu bolo mu luto ako sa nechal nablaznit ženou ktora ho 
vohnala do zahuby ešte poslednýkrát mu dal silu ktoru stratil ked mu ostrihali vlasy jeho vrkoče 
a Samson sa oprel o mohutne stlpy jeho posledna myšlienka na Dalilu že ho tak zradila 
povedal si ešte ráz naposledy ta prosim Bože nech zničim ten národ čo nás niči ,aj ked zabijem aj seba 
a stlpy sa pohli a zničili všetkých čo tam boli aj Samson zahynul pod jeho murmi
Boh videl čo robia ludia a citil pri tom smutok našli sa aj lepší ale tých bolo stale málo 
potom jeho národ chcel mat krála a to ho najviac zarmutilo lebo on bol ich  král a Boh 
ale dobre povedal nech maju čo chcu ved potom uvidia čo im taký král prinesie 
nikomu nevnucujem svoju vôlu chcem aby človek sám sa rozhodol pre mna a ked sa rozhodne sám len vtedy 
cítím velku radost hovoril anjelom aj svojmu synovi ktoreho velmi miloval a ktorý bol jeho slovom 
ktorý žil v nom a bol Boh .