Odsudil si nevinneho

Od toho dňa v sebe počujem ten hlas ,mučí ma páli ako žeravý oheň ,preniká až do kostí ,nemam pokoja  spánok ma obchádza nenavidim noc ,snažím sa prehlušit ten hlas vínom pijem aby som zabudol  na neho na jeho tvár ako na mna hladel

,plný pokoja neveril som že je zločinec chcel som ho prepustit 
ale oni ma prinutili ho odsudit na smrt ,Claudia ma opustila prosila ma aby som ho neodsudil 
že vraj mala sny o nom ,a ja som jej slubil že ho prepustim a nedodržal som to a teraz jej niet
som sám opusteny na tomto ostrove kde ma poslal cisar ,som vo vyhnanstve a cítim sa tak ako vyhnanec 
ako odsudenec a najvačší zločinec ,chýba mi moja milovaná Claudia hladal som ju ale nechcela aby 
som ju našiel je preč ,ani víno mi nepomahá iba na chvilku a potom ten hlas vo nme je silnejší 
odsudil si ho bol nevinny a ty si to vedel mi hovorí ,chcem ho umlčat ale neviem ako 
ja som to  predsa nechcel  oni ma prinutili dostal som len strach preto som ho poslal na smrt 
ja viem že bol nevinny nechcel som príst o svoje miesto ale aj tak som prišiel ,prečo mi nedáš pokoj
hovorim mu chceš ma uplne zničit ? nevladzem už takto žiť to nieje život to je peklo ,peklo 
vo mne pálí a nevie prestat ohen ktorý horí a nezhará ,nemal som rád tu krajinu tých židov 
divoký narod až besný problemy zo zelotmi ,ake krásne časy to boli ked som bol ešte v Ríme 
ked som bol voják tie časy sa už nevratia to viem ,bol som tak štastný aj z Claudiou 
a potom to povýšenie na Rímskeho prokuratora bol som najprv rád ale potom ked ma poslali do tejto 
krajiny neštastnej medzi týchto židov nebolo mi to nejak pochuti ale musel som posluchnut cisara 
a ist ,nenavidel som to tu a potom prišiel ten neštastný den ten človek stal predo mnou 
aj ked bol mučený videl som na nom jeho vznešenost ten pokoj čo z neho vyžaroval dobro 
nebranil sa vôbec len tam tak stál divil som sa tomu ,len hladel na mna a vtých očiach som videl seba 
uplne ma prenikali až do vnutra akoby mi čitali v duši čo tam mám ,a citil som že on to vidí 
zaujal ma pytal som sa ho na jeho královstvo a tie jeho odpovede ma udivovali ,je král ale nie 
pozemsky hovoril ,a ja som si pomyslel že by som ho mal prepustit a že to aj urobim 
bol som pevne rozhodnutý ,dokonca mi aj povedal čo ma trápi moje skutky mi vymenoval 
vedel o mne všetko a ja som len pozeral a hladel na neho z užasom ,ten človek je iný 
hovoril som si je viac možno je naozaj Boží syn král ,ja som mal svojích bohov neveril som židovskeho boha 
ten dialog medzi mnou a ním bol zvlaštný ešte som sa nestretol z takým človekom 
skoro sa mi až zalubil bol som presvedčený o jeho nevine ,a predsa som ho odsudil 
ako mi len vtedy bolo na nič z toho chcel som od toho ujst preč ale nedalo sa ,
dal som ho najprv zbičovat som si myslel že sa ulutostia ale ešte viac besneli zurivostou 
umyval som si ruky ale stale som videl na ných krv jeho ,poslal som ho na kríž a odvtedy nemam pokoj 
odvtedy počujem ten hlas vo vnutri odsudil si nevinneho horí vo mne ako plamen ohen ktorý 
sa nedá ničím uhasit ,ani vínom ani ničím ,ani večere z priatelmi ho nevedia utišit 
teraz tu stojim a hladím do mora neviem ako dalej som tak sám ,zabil som nevinneho vlastne dal 
odsudil ,tie jeho oči pohlad mám stale pred sebou povedal mi všetky moje skutky videl 
do môjho srdca do mňa ,nikdy na neho nezabudnem to som vedel ,ako mám takto dalej žiť ? 
z tou vinou z tým hlasom vo mne ktorý mi to vyčíta ,je to môj sudca nie už nechcem žit dufam 
že ho smrtou umlčím navždy utiect preč aj zo seba zo svojho tela a nepočut viac ten hlas 
netrapit sa len to si želám ,keby tu bola aspon moja milovaná žena lahšie by som to znášal 
ale nieje je tu sklamal som ju a ona ma preto opustila slubil som jej to a nesplnil slub 
to mi nikdy neodpusti ani ja si to neviem odpustit ,mohol som povedat prepuštam ho a ak sa budete 
burit zavolam na vás Rím mohol som toto povedat a určite by už na mna netlačili tak 
ale ja som to nepovedal ja som ho poslal na smrt , a teraz ja chcem odíst a umlčat svoje svedomie 
ten hlas ,som nad priepastou je to velká výška moja posledná myšlienka je moja milovana žena 
vždy som ju lubil a lubím aj teraz ,už chcem skočit a ten hlas kríči vo mne mysliš si že týmto ma umlčiš ? 
prave naopak nikdy ma neumlčíš len skoč ty vrah nevinneho a nevinných ludi ,snažím sa ho nepočut 
nevnímat púštam sa a vtedy v tom okamihu vidim jeho tvár jeho oči tak láskave a tak hladia na mna 
ale už je neskoro už padám dolu zo skaly do mora ,a necitim a nevidím už nič len prázdnotu a ničotu 
ponáram sa do tmy a hlas je umlčaný .